Rímskokatolícka farnosť Hranovnica

O farnosti

   Obec Hranovnica vznikla na území patriacom cistercitskému opátstvu v Spišskom Štiavniku. Od svojho vzniku patrila do Spišského prepošstva a od roku 1776 do Spišského biskupstva.

 Farský kostol pochádza z obdobia cistercitov, ktorí už v 13. storočí zakladali osady ako Hranovnica a Kubachy. Pôvodne bol postavený v neskororománskom slohu, neskôr v roku 1398 bol prestavaný v gotickom slohu. V priebehu času bol viackrát poškodený požiarom a opätovne obnovený. Pôvodne bol zasvätený Márii Magdaléne, neskôr sv. Martinovi.  Počas reformácie sa kostolík dostal do rúk evanjelikom, katolíci ho získali späť v roku 1674. Dočasne ho stratili ešte v rokoch 1705 – 1710. po vrátení katolíkom ho biskup Lukáš Natalis 22.5.1715 posvätil ku cti sv. Jána Krstiteľa. Už o deväť rokov neskôr však vyhorel. V období baroka bola pristavaná severná sakristia a predsienka na južnej strane lode. Zbarokizované boli aj fasády celého kostolíka. V roku 1820 sa požiar zopakoval. Už v roku 1821 ho však dali obnoviť. V rámci rekonštrukcie, počas ktorej stavba stratila gotický ráz, boli okrem iného prelomené nové okná na lodi, vybudované vonkajšie oporné piliere a zamurovaný južný vstup do presbytéria. Obnovený kostol bol posvätený v októbri 1823.

Zaujímavosti
– Kostolík aj po stáročiach dominuje obci vďaka mohutnej veži.
– O románskom pôvode stavby svedčia združené okná na západnej a severnej strane veže a odkryté vysoké okno v južnej stene lode podobné oknám neskororománskych kostolíkov v Rákoši či Starej Haliči.
– Nedochované gotické zaklenutie lode naznačujú vonkajšie oporné piliere.
– Na južnej stene veže sa zachovalo tvarovo už gotické okno s kružbou.
– Na južnej stene presbytéria je zamurovaný gotický vchod.
– Na veži boli hodiny už v roku 1693.
– Prestavba kostola v rokoch 1821 – 23, ktorá stála 10 000 zlatých, bola vtedajšími znalcami označená za „sprostú a sfušovanú“.
– V neďalekom Spišskom Štiavniku sa nachádzajú zvyšky cistercitského kláštora, pôvodne stredoveký kostolík stojí aj v obci Spišské Bystré.

Prejsť na začiatok